Spánok našich predkov

Spánok našich predkov vychádzal zo striedania svetla a tmy a ročného cyklu. Naši predkovia si ľahali so súmrakom a spali dlhšie v zimnom období. Ich nočný spánok prebiehal v niekoľkýchc úsekoch, najčastejšie v dvoch fázach, ktoré charakterizovala niekoľkohodinová bdelosť. Dve hodiny po zotmení sa ukladali k spánku, z ktorého sa prebúdzali pred polnocou. Po prebudení strávili dve až tri hodiny rôznymi činnosťami. Zostávali v posteli, modlili sa, rozprávali sa alebo sa venovali počatiu dieťaťa. Čas mohli využiť na starostlivosť o domácnosť a domáce zvieratá alebo na hygienické potreby či návštevu susedov. Toto nočné bdenie končili okolo druhej hodiny a druhá fáza spánku trvala až do rána. V miestnosti celú noc klesala teplota, a tým prispievala k regulácii vnútornej telesnej teploty a ku kvalitnejšiemu spánku. S východom slnka sa začal vzduch opäť prehrievať, úsvit a jarné svetlo prebúdzalo našich predkov.  

            Našim predkom k spánku stačila jedna miestnosť, najčastejšie svätyňa, kde spolu spali rodičia aj súrodenci. Spoločný spánok sa mohol odohrávať na slame na peci, na truhlách, drevených laviciach alebo slamenom lôžku. V lete sa spávalo aj vonku, v stodolách na sene. Slamené lôžko, slamník, bolo vypchaté čerstvou ovsenou alebo žitnou slamou, ľahko dostupnou, tepelne izolačnou a neabsorbujúcou vlhkosť. Pôvodne sa slama prekrývala plachtou, neskôr predkovia využívali poťah z ražného plátna, ktorý plnili slamou, konskými vláskami či kukuričným šuštím. Na lôžko sa stlali prikrývky a vankúše plnené perím, pohankovými a špaldovými šupkami. Pohankové aj špaldové šupky dovoľujú voľný pohyb vzduchu, čím zabraňujú zahrievaniu a poteniu. Tieto vankúše predkovia aj nahrievali a využívali pri únave, vyčerpanosti, bolestiach a poruchách spánku. V zimnom období sa lôžko poťahovalo kožami. Pod slamníkom boli priečne položené drevá/latky, ktorými prúdil vzduch a zaisťoval priedušnosť. Naši predkovia vetrali miestnosť aj prikrývka na čerstvom vzduchu alebo na slniečku v okne či na šnúre. Kvalitný spánok, upokojenie a uvoľnenie podporovali aj bylinky zavesené v miestnosti ako levanduľa, mäťa, rozmarín, nevädza, repíček či palina.

            Priaznivý vplyv na zaspávanie a pokojný spánok zaisťovalo pred spaním aj teplé mlieko, samotné, s medom alebo s medom a rumom. Hlboký spánok prinášali aj čaje, najčastejšie marhuľový, harmančekový či mätový. K upokojeniu pred spaním prispievala aj konzumácia jabĺk a cesnaku. Pod vankúš si kládli každú noc strúčik cesnaku kvôli jeho antibakteriálnych účinkom. Pod vankúš sa ukladala aj cibuľa na dosiahnutie nerušeného spánku a potlačenie negatívnych myšlienok a zlých snov.

Zlé sily a choroby pod vankúšom zaháňali a spánok navodzovali gaštany, zväzky rozmarínu, tymiánu alebo sušené listy bobkového listu. Hojnosť a prosperitu pod vankúšom prinášali mince a vrecká so soľou. Pod vankúš naši predkovia umiestňovali mnohé byliny (levanduľa, mak siaty, ľubovník bodkovaný) dokonca z dôvodu milostnej mágie alebo kvôli splneniu tajných prianí.