Starostlivosť o krásu v starovekom Egypte

PharmDr. Jan Martin, Ph.D. 27. 5. 2022

V starovekých kultúrach bola tradícia skrášľovacích prostriedkov veľmi rozšírená a týkala sa nielen žien, ale často aj mužov. Ľudia vynakladali veľké úsilie, aby vyzerali čo najlepšie a ich spoločenské postavenie sa často odrážalo v množstve používaných vonných mastí, noseného make-upu či početnosti kúpeľov.

Starostlivosť o krásu v starovekom Egypte

Jedny z prvých skutočných dôkazov, že starostlivosť o telo bola významnou zložkou kultúry a života všeobecne, máme zo starovekého Egypta. V tzv. Ebersovom papyruse, ktorý pochádza približne z 16. stor. pr. n. l., je okrem mnohých liečebných postupov popísaná aj výroba a používanie vydymovadiel, kozmetiky, líčidiel, prostriedkov upravujúcich telesný pach, aj prostriedkov na ošetrenie kože, vlasov a nechtov. Rituály krásy praktikované v starovekom Egypte boli nielen skrášľujúce, ale mali tiež spoločenský a mystický význam.

Pravdepodobne jedným z najznámejších egyptských postupov je používanie mliečných kúpeľov pri starostlivosti o pleť celého tela. Spomínané je hlavne oslie mlieko, v ktorom sa údajne pravidelne kúpala aj sama Kleopatra. Na zjemnenie a zvláčnenie pokožky sa do mlieka pridával aj včelí med.

Starým Egypťanom bola tiež známa technika dnes známa ako peeling. Do polotuhých prípravkov tvorených opäť hlavne medom vmiešavali suroviny, ktoré potom trením o kožu mechanicky odstraňovali odumreté povrchové časti pokožky. Na tento účel slúžila pšeničná alebo jačmenná múka, mandľové a obilné otruby, íly a hlinky či jemne drtená soľ z Mŕtveho mora.

Na udržanie hladkej pokožky bez chĺpkov bola tiež používaná metóda depilácie. Odstránenie nežiadúceho ochlpenia zmesou cukru, citrónu a vody bola obľúbená technika v starovekom Egypte a praktikuje sa dodnes, v podobe cukrových depilačných pást. Na depiláciu slúžila aj podivuhodná zmes so spálených lotosových listov, prášku z korytnačieho panciera a hrošieho tuku. Po ošetrení tela v kúpeli alebo po peelingu nasledovalo vtieranie rastlinných olejov. Používal sa hlavne ricínový a mandľový olej.

Tieto celotelové procedúry sa vykonávali zvyčajne na týždennej báze. Je potrebné však pripomenúť, že pôvodný egyptský kalendár mal týždne s dĺžkou desiatich dňov.

Starostlivosť o krásu tváre však bola každodenná. Na známky starnutia, ako sú vrásky a kožné škvrny, sa používali polotuhé zmesi z kadidla, myrhy a iných rastlinných živíc a klejoživíc, včelieho vosku a rady liečivých bylín. 

V Ebersovom papyruse sú aj receptúry pomáhajúce napríklad so zápachom z úst. Na tento účel sa vyrábali pastilky, ktoré okrem už spomínanej myrhy, ostatných živíc a medu obsahovali aj škoricu, citrónovú trávu a šáchor hľuznatý. Výsledná zmes sa nechala stuhnúť a podľa toho, čo je o účinkoch týchto zložiek známe, mali výrazné antibakteriálne účinky, najmä na baktérie zubného povlaku. Okrem toho ide o veľmi aromatickú zmes, takže zápach z úst ceľkom spoľahlivo prerazila. Podobné zložky mali aj prípravky na odstránenie telesného pachu, teda takí predchodcovia dnešných deodorantov a parfémov. Často sa v nich objavovali plody koriandru, rasce a kôpru. So zápachom sa bojovalo aj vkladaním vonných rastlín do šatstva, takto sa napríklad používali vonné kvety inak jedovatého lykovca jedovatého.

Nesmieme zabudnúť ani na to, čo je typické pre všetky vyobrazenia starých Egypťanov – totiž výrazné líčenie tváre, najmä v okolí očí. Líčenie používali muži aj ženy zo všetkých spoločenských vrstiev. Líčidlá vznikali zmiešaním sadzí s galenitom, čo je modro-šedá minerálna forma sulfidu olovnatého. Trochu oleja, vosku alebo živočíšneho tuku potom z prášku vytvorilo tuhšiu, ale mazľavú hmotu. Touto zmesou sa pomocou malej tyčinky nanášali tmavé očné linky. Na horné viečka sa používala podobná zmes, v ktorej hral dominantnú úlohu zelený malachitový prášok. Na zdobenie sa používali aj kvety rastlín, ktoré sa vpletali do vlasov alebo sa nimi zdobili šaty. Veľkej obľube sa tešil kvet nevädze. Táto modro kvitnúca rastlina bola spolu s kvetom lekna, makovicami maku a plodmi mandragory považovaná za najviac magickú a mystickú bylinu.

Z vyššie uvedeného je jasné, že krása mala v starovekom Egypte veľký význam. Prostredníctvom antickej kultúry bolo veľa prvkov egyptskej starostlivosti o telo rozšírených, upravených, zdokonalených a nakoniec prenesených do našej súčasnej kultúry. Aj LEROS myslí na Vašu krásu a dokonalú pleť v podobe bylinných zmesí, ale aj vo forme prírodnej kozmetiky.

 

Dočítali ste? Ochutnajte