Vzhľadom na vyťaženosť eshopu je v tejto chvíli termín odoslania balíčkov 3-7 pracovných dní od prijatia platby. Ďakujeme za pochopenie a prajeme pokojný predvianočný čas.

Svätojánské rituály

PhDr. Barbora Půtová, Ph.D. et Ph.D. 17. 6. 2022

Sviatok svätého Jána Krstiteľa (24. júna) je spojený s nástupom letného slnovratu, ktorého pôvod pochádza ešte z pohanských dôb. Začína leto, čas plodnosti a úrody. Slnko, zdroj svetla a tepla a predpoklad pre bohatú úrodu, doputovalo k obratníku Raka a bude sa vracať späť k rovníku. Nastáva najdlhší deň a najkratšia noc. Slnko v tento deň stráca svoju moc, preto v súlade s pohanskými predstavami ožívajú nadprirodzené sily a otvára sa brána medzi svetmi. Odtiaľto pramení rada obyčajov, zvykov a rituálov. Naši predkovia počas svätojánskej noci využívali potenciál živlov vody a ohňa, veštili a čarovali, zbierali deväť bylín alebo hľadali kvet zlatého papradia a poklady ukryté v skalách.

Svätojánské rituály

V predvečer svätojánskej noci sa ľudia vypravovali k čistému prameňu alebo studničke, ktorá predstavovala vstup do iného sveta, sveta prírodných bytostí a duchov. V prameňoch, studničkách a potôčikoch žijú vodné víly a rusalky, ktoré sú k ľuďom priaznivé a štedré. K brehom vodných tokov sa preto prinášali dary (kvetiny, mince, korálky a iné) a naopak sa odnášala zázračná a liečivá voda, ktorá dokázala zahojiť rany a zranenia. Kúpeľ v studničke alebo v rieke pred východom slnka slúžil na očistu tela aj ducha, odvrátenie chorôb, omladenie a skrášlenie. Prechádzka rannou rosou prinášala silu a sviežosť. 

Počas svätojánskej noci naši predkovia zapaľovali na každom vyššom kopci ohne. Oheň symbolizuje slnko, ktoré sa nachádza na vrchole síl. Po letnom slnovrate sa dni nepredlžujú a sila slnka začína slabnúť. Teplo a svetlo vydávané ohňom pomôže slnku doplniť jeho sily. Pálenie ohňov zároveň blahodárne ovplyvňovalo úrodu, ochraňovalo proti negatívnym silám a chorobám a pohlcovalo všetko zlo, ktoré sa počas svätojánskej noci prebúdzalo. Svätojánske ohne ľudia pre udržanie zdravia preskakovali. Cez oheň alebo ponad ohnisko sa prevádzal aj dobytok, čím si zaistil ochranu proti moru a čarovnej moci. Okolo ohňa tancovali chlapci a dievčatá s uvitými vencami zo svätojánskych bylín, ktoré prehadzovali medzi plameňmi. Ak mládenec dokázal venček zachytiť, zaistil si vernosť. Ohne sa preskakovali aj v páre na podporenie silnej a stálej väzby medzi mužom a ženou. Zapalovali sa aj brezové metly a vyzadzovali sa do vzduchu. Ak metla počas letu a dokonca ešte aj na zemi horela, tak ten, kto ju vyhodil, mal byť po celý budúci rok živý. V prípade, že metla počas letu zhasla, tak ten, kto metlu hodil, mal do roka zomrieť. Na ochranu proti pohromám sa z kopcov púštali horiace kolesá, ktoré vyjadrovali slnko klesajúce z vrcholu oblohy a skracujúce sa dni. Podľa spôsobu horenia a plápolania ohňa sa predpovedala budúcnosť. Ak oheň horel rovno a vysoko, bolo možné očakávať bohatú úrodu ovocia. Padajúce iskry znamenali hojnosť úrody obilia. Pre zaistenie dobrej úrody sa popolom zo svätojánskeho ohňa hnojili polia a sady. Ohoreté kúsky dreva, popol a uhlíky sa prinášali do príbytkov a stajní alebo sa zakopávali pod prah na ochranu proti požiaru, blesku a učarovaniu.

Svätojánske čarovanie sa vzťahovalo najmä na zber bylín a milostnú mágiu. K milostnej mágii slúžil lesný vres a margaréta (svätojánska kvetina), ktorú si slobodné dievča utrhlo na sviatok svätého Jána na lúke. Počas vytrhávania okvetných lístkov opakovalo slová chalupa, záhrada, statok, mlyn. Podľa toho, na ktoré slovo pripadol posledný okvetný lístok, odtiaľ mal pochádzať budúci nápadník a manžel. Zber deviatich bylín prebiehal v predvečer sviatku svätého Jána, kedy majú rastliny najsilnejšie účinky a najväčšiu silu. Niektoré byliny majú moc očarovať láskou, iné zase ochrániť pred chorobami a zlými mocnosťami. Deväť svätojánskych bylín sa malo zbierať na deviatich rôznych miestach – na deviatich lúkach, poliach a medziach. V prebiehu zberu dievča nesmelo po celú dobu prehovoriť a ani sa zasmiať alebo obzerať. Zber sprevádzali rôzne zaklínadlá, milostné verše alebo piesne. Medzi svätojánske byliny patrili najmä papradie a ľubovník, ktorý prelieva krv svätého Jána. Medzi ďalšie byliny patrí margaréta, ruža, harmanček, skorocel, materina dúška, nechtík alebo palina. Druhy bylín sa odlišovali podľa oblasti. Z bylín si dievča uplietlo venček alebo si nimi naplnilo škapuliar alebo malú nádobku, ktorú si vložilo na noc pod vankúš. V sne sa potom dievčaťu zjavil jej vyvolený. Tvár vyvoleného sa mohla dievčaťu zjaviť aj na hladine vody, ak veniec vhodila do vody ráno. 

Uvitými vencami z deviatich bylín sa zdobili dievčatá, ale aj izbičky, stodola a chliev. Divečatá vence púšťali tiež po vode, niekedy do prúdu potoka vhadzovali iba samotné kvety. Ak veniec doplával ďaleko, dievča sa mohlo vydať ešte v tom roku. Ak uviazol, znamenalo to, že vydaj sa toho roka konať ešte nebude. Veniec zachytával mládenec, ktorý k sebe chcel pripútať pozornosť konkrétneho divečaťa. Veštilo sa aj podľa stavu bylín. Pred sviatkom svätého Jána sa natrhané byliny položili na okno. Ak si do druhého dňa zachovali sviežosť, mal nastať priaznivý rok. Nazbierané byliny sa z dôvodu zaistenia ochrany vešali do príbytkov alebo do stodoly. V zime a na jar sa pridávali dobytku pred prvým krmením do potravy. Z nazbieraných bylín sa pri liečení chorôb a pre utuženie zdravia varil čaj a pripravovali sa odvary. 

Počas svätojánskej noci sa nielen prebúdzajú tajomné mocnosti, ale rozostupujú sa aj skaly a otvára sa zem vydávajúca svoje poklady. K dosiahnutiu pokladu je potrebné o polnoci vyhľadať kvitnúce zlaté papradie. Jeho čarovný kvet spôsobuje nositeľovi neviditeľnosť a porozumenie reči zvierat, rastlín a stromov. Hľadajúci však musí prekonať rôzne prekážky a nástrahy. Nesmie prekročiť blúdny koreň, musí sa vyhnúť lesným duchom a odolať bludičkám, ktoré ho lákajú k bažinám. Ak poklad objaví, smie si odniesť iba toľko, koľko sám unesie, inak by jeho duša kvôli chamtivosti prepadla peklu. Zviazané listy mladého papradia sa nosili v škapuliari na ochranu pred zlými silami. Nazbierané a usušené papradie sa v období sucha pálilo za účelom privolania dažďa.

Dočítali ste? Ochutnajte