Význam a kult vody v ľudovej tradícii
Od nepaměti ľudia verili, že voda má silu liečiť, očisťovať a prinášať plodnosť. V ľudovej tradícii zaujíma voda výnimočné miesto – ako esencia života, symbol čistoty aj duchovnej sily. Vydejte sa s nami k studničkám, prameňom a starým rituálom, ktoré spájajú človeka s prírodou.
PhDr. Barbora Půtová, Ph.D., Ph.D. et Ph.D
Voda zohrávala v ľudovom prostredí ústrednú úlohu a vystupovala ako neoddeliteľná esencia života. Voda ovplyvňovala ľudský život. Zabezpečovala nielen prežitie a základ obživy, ale vstupovala aj do rituálnych obradov a úkonov, ktoré mali napríklad poľu (zemi), domácim zvieratám aj žene priniesť úrodnosť a plodnosť. Voda bola spájaná s plodnou silou a dokonca bola stotožňovaná s ženským lonom. Dôkazy uctievania vody možno nájsť už u starých Slovanov, ktorí zdôrazňovali jej ženskosť a ženský princíp. V dôsledku toho jej dávali ženské mená a v jej popise používali charakteristiky typické pre ženy.
Cieľom mnohých obradov a zvykov spojených s vodou bolo zabezpečiť bohatú úrodu a prosperitu rodiny aj celej komunity. Vlastnosti vody sa využívali v rôznych magických a liečebných praktikách. Predpokladalo sa, že voda očisťuje, lieči, oživuje a posväcuje. Okrem blahodárnej sily dokáže aj ničiť, prinášať zlo a žiadať si obete. Voda bola preto predmetom kultovej úcty, ktorá sa prejavovala voči pramenitej aj tečúcej vode, rose, dažďu alebo snehu.
Ľudia uctievali pramene a studánky. Verili, že v mieste, kde voda vyviera, sa otvára zem. K prameňom prichádzali zdraví aj chorí, aby sa napili zázračnej alebo liečivej vody, zároveň ju vyhľadávali aj na osvieženie alebo umytie. Okrem liečivých účinkov mali pramene aj iné vlastnosti, medzi ktoré patrila veštecká alebo čarovná sila. Tieto krajinné prvky boli uctievané v rámci pútnických miest a v ich tesnej blízkosti sa stavali kaplnky alebo pútnické miesta. Stali sa nielen orientačnými bodmi, miestami modlitieb, pokoja, zastavenia a odpočinku, ale aj územím spojeným s povesťami o zázrakoch, legendami, rozprávkami a tiež s konkrétnymi historickými udalosťami a osobami.
Prameň často vyviera pod lesom alebo stromom v nadväznosti na mužskú symboliku stromu a ženskú symboliku vody. Pri prameňoch dochádzalo k záletom aj milostným aktom. V ľudovej tradícii predstavovala krištáľovo čistá voda panenstvo dievčaťa.
Naopak, špinavá, zakalená voda symbolizovala dievča, ktoré stratilo svoju čistotu a poctivosť. Studnička znamenala začiatok lásky alebo začiatok nového života. Podľa ľudovej tradície čistá voda v studničke symbolizovala čistotu Panny Márie. Označovala sa za oko Panny Márie. Kto napľul do vody, napľul do jej očí. Voda z mnohých studničiek liečila a má blahodárny účinok na očné choroby.
