Prvé poľné práce a vplyv počasia na úrodu našich predkov

Prvé práce na poli v kalendárnom roku našich predkov zahŕňali jarnú orbu a siatie nastupujúce v priebehu marca a apríla. Príprava pôdy na siatie a jarná orba vrcholili približne v polovici marca okolo sviatku svätého Gregora (12. marca). „Na svätého Gregora, idú ľady do mora a bociany od mora.“ Už od začiatku kalendárneho roka pripravoval hospodár pôdu na sejbu, zbavoval pole kameňov a buriny, upratoval snehové závoje a urovnával povrch pôdy. Marec je však mesiac zásadný pre neskoršiu úrodu, jarná orba preto predstavovala najdôležitejšiu poľnohospodársku činnosť. Akonáhle pôda rozmrzla, v pluhoch zapriahnuté kone vyšli na pole, aby po zime obrátili pôdu. Prvá orba bola spojená s ľudovými zvykmi a rituálmi. Pred prvou vyoranou brázdou oráč pokropil seba, ťažné zvieratá aj pluh svätenou vodou a požehnal znamením kríža. Prvú brázdu začal vyorávať so slovami „v mene božom“ alebo „s božou pomocou“. Keď sa vrátil z poľa, hospodárka mu na privítanie pripravila vyprážané vajcia na zaistenie dobrého rastu plodín na novo pooranom poli a zdravie a silu samotnému oráčovi.

Hojná úroda závisí na kvalitnom vysiatí semien alebo plodov. Na obnovu a rast plodín a dobrú úrodu je žiadúce slnko, teplo a vlaha. Je však potrebné aj sucho, teda prach, ktoré uvádzajú niektoré pranostiky. „V marci prach a v apríli blato – sedliakovi rastie zlato.“ S príchodom apríla nastáva obdobie otvárania zeme, ktorá prijíma semená. Spravidla v apríli, v niektorých oblastiach už v marci, sa do pripravenej pôdy, vyoranej brázdy, sialo obilie (pšenica, jačmeň, ovos, žito) určené na zber v letných mesiacoch. Zrno rozhadzoval ručne rozsievač. Na ľavom ramene mal zavesenú rozsievku a pravou rukou rozhadzoval zrná oblúkom. Obilie mohol rozhadzovať aj z ošatky alebo zo zástery. Aj siatie obilia doprevádzalo niekoľko zvykov a rituálov za účelom požehnania, aby bola kvalitná úroda. Rozhadzovač trikrát urobil znamenie kríža nad zrnom a zväzkom klasov z poslednej úrody a svätenou vodou pokropil osivo aj pole. Prvú hrsť obilia rozhodil do tvaru kríža. Vhodné obdobie na siatie zaznamenávajú aj niektoré aprílové pranostiky, napríklad pripadajúce na sviatok Juraja (24.apríla). „Saď zemiaky na Ďura, bude plná pivnica i komora.“

Potrebnú vlahu úrode zaisťuje aprílový čerstvý sneh alebo dážď. „Apríl zimný daždivý, úroda nás navštívi.“ Aprílové počasie charakterizuje vrtkavosť a premenlivosť, ktorá môže priniesť častejšie teplotné výkyvy, mráz a poškodiť novo zasiate jarné plodiny. Na začiatku apríla doznieva mariánska jar, ktorú strieda aprílová zima, studenšia až mrazivá, trvajúca do polovice mesiaca. Výkyvy počasia sa stabilizujú na rudolfskú jar (sviatok svätého Rudolfa - 17.apríla), kedy nastáva oteplenie a dobytok a kone sú vyháňané na pastvu. Pred 20. aprílom počasie opäť sprevádza prememlivý ráz, nastupuje vojtešský chlad (sviatok svätého Vojtecha - 23.apríla). Na svätého Juraja prichádza jurská jar, oteplenie a stálosť jari. „Svätý Juraj volá, zem sa otvára, aby tráva rástla, tráva zelená.“ Budúcnosť úrody sa predvídala v predvečer sviatku svätého Marka (25. apríla), ktorý bol vzývaný pre hojnosť a ochranu zasiatej úrody pred krúpami, víchricou alebo búrkou. Posledné aprílové dni prinášajú vpád studeného vzduchu a zo severu opäť ochladenie. Floriánsky chlad (sviatok svätého Floriána - 4.mája) doprevádzaný snežením, mrazmi a mrázikmi môže pretrvávať až do prvých májových dní. Pre kvalitnú úrodu bol žiadúci daždivý a studený máj. „Studený máj, v stodole raj.“