Svätý Martin

            Sviatok svätého Martina symbolizuje koniec jesene, uzatvorenie hospodárskeho roku aj pastvy. Začínalo obdobie predzimy trvajúce do sviatku Narodenia Pána (25. decembra). Však aj o martinských chladoch hovorí pranostika o svätom Martinovi prichádzajúcom na bielom koni. Čeľaď a pomocníci na statkoch dostávali od hospodára mzdu a naturálie (obilie, zemiaky), tzv. sypanie, za minulý služobný rok. Ak panovala vzájomná spokojnosť, zmluvy sa predlžovali a čeľad zostávala na ďalšiu sezónu. Ostatní odchádzali za lepšou službou inam. Odchádzajúca čeľaď, najmä mládenci (martínci), sa lúčili veľmi neviazano, väčšinou robili výtržnosti, prejedli a prepili podstatnú časť svojej celoročnej mzdy. Rychtár zvolávať obecné zhromaždenie (svätomartinská sýpka), kde sa skladali účty z obecného hospodárenia a urovnávali spory. Vyplácal obecných služobníkov – pastierov, ovčiakov, kovárov a učiteľov, a uzatvárval nové zmluvy.

Na sviatok sa chystali zásoby na zimu, sušilo a varilo sa ovocie, pálili sa destiláty a dokvasovalo sa víno. Na svätého Martina končilo dranie peria a nastávalo obdobie prástok, ktoré trvalo po celý advent. Každý večer sa schádzali dievčatá s kolovrátkom a priadli iba v niektorom dome s veľkou svätnicou. Konali sa dobytčie či výročné trhy, púte, sprievody svetiel, koledné obchôdzky a najmä svätomartinské hody a posvietenia. Pretože sa blížil adventný pôst, išlo o posledné obdobie hojnosti a dostatku, poslednú príležitosť k veseleniu a hodovaniu. Od tohto sviatku pôvodne začínala štyridsaťdenná pôstna doba trvajúca až do Vianoc.

            Na svätomartinský stôl sa piekli martinské husy a pečivo a ochutnávalo sa mladé víno. Upečená hus sa podávala s jačmennými knedľami a chlebom, až neskôr s kapustou alebo s varenými sušenými krížalmi. So samotnou husou sa spájajú dve legendy. Podľa prvej legendy husy rušili svätého Martina pri kázaní, preto si odpykávajú trest na pekáči. Druhá legenda je spájaná so skromnosťou tohto svätca. Pred jeho voľbou biskupom sa skrýval medzi husami v husníku, ktoré ho však svojím gáganím prezradili. Ešte v teň deň bol menovaný biskupom. Podľa martinskej husy sa predpovedal priebeh zimy. Rozhodujúce bolo rozmiestnenie podkožného tuku na tele husy a sfarbenie jej prsnej kosti (kobylky). Keď mala hus viac podkožného tuku, potom bola tuhšia zima. Biela prsná kostička značila tuhú zimu a sneh. Ak bola do modra, očakávala sa mierna zima, aj keď plná snehu. V prípade, že bola modrá, zima mala byť vlhká a blatistá. Naši predkovia si všímali aj spôsob sfarbenia prsnej kosti. Tmavšia kosť vpredu znamenala, že tuhá zima prichádzala pred Vianocami. Ak bola však sfarbená vzadu, nastupovala zima až po Vianociach. Blana z martinskej husy sa považovala za liek proti poteniu, kuriemu oku alebo omrzlinám, preto sa v zime vkladala do topánok.

Podobne ako sa svätý Martin podelil o svoj plášť, svätomartinské pečivo darovali hospodyne čeľadi alebo deťom obchádzajúcim po kolede. Martinské rožteky, nazývané aj martiny, podkovy, či roháče, sa piekli z pšeničnej múky aj z nahladko umletej žitnej múky. Najčastejšie sa plnili makom, ďalej hruškovým, jablkovým či slivkovým džemom, orechmi, perníkom aj mrkvou a pracharandou (sušené podrvené ovocie). Viazali sa do tvaru zahnutého valčeka či podkovy. Na vrchu sa potierali vajcom, tvarohom a aj maslom. Nakoniec sa posypali makom alebo mandľami. Tvar martinských rožtekov zodpovedá podľa legendy podkovám koňa svätého Martina. Rožteky však môžu pripomínať aj rohy dobytka, o ktorý sa starala čeľaď, a preto súviseli s ukončením pastvy.