Svätojánska postieľka

Stlanie a strojenie svätojánskej postieľky alebo postieľky pre Janka predstavuje ľudový zvyk, ktorý nadväzuje na oslavu letného slnovratu a predeľ solárneho (slnečného) roku. Tento pôvodne pohanský zvyk vychádza zo zdobenia obydlia kvetmi a prinášaní obetí slovenskému bohu alebo bohyni Slnka. Stlanie svätojánskej postieľky sa v cirkvi spájalo s pokladaním ratolestí na cestu Ježišovi Kristovi pri jeho vjazde do Jeruzalema, o čom svedčí Evanjelium svätého Marka. „Mnohí rozprestreli na cestu svoje plášte a iné zelené ratolesti z polí!” V tomto výklade Ján Krstiteľ vítal svojho predchodcu Krista vystlanými kvetmi, ktoré boli najčastejšie uložené pod stolom, na miesto posvätné, chránené a zároveň praktické.

Zvyk stlania svätojánskej postieľky je charakteristický v oblasti hôr a podhoria na severe Čiech (Podkrkonošie a Jizerské hory). Pôvodne zasahoval až do východných Čiech. Zmienky sú dochované aj na území Lužických Srbov. Svätojánska postieľka sa stlala v predvečer sviatku svätého Jána Krstiteľa (24. júna) z rastlín a kvetín, ktoré natrhali deti alebo dospelejšie dievčatá v sviatočnom odeve. V priebehu trhania dodržiavali obradné mlčanie a bylín sa nedotýkali holými rukami, aby ich neznesvätili. Svätojánska postieľka musela byť pripravená z deviatich kvetín, ktoré sa odlišovali podľa kraja alebo domácnosti. Patrili medzi ne najmä liečivé byliny ako ľubovník bodkovaný (bylina svätého Jána), divozel (palica svätého Jána), čierna baza (odvar bol používaný ako kloktadlo pri bolesti hlavy), pamajorán obyčajný (odvar na posilnenie nervov), horská ďatelina (na chuť do jedla), nevädza poľná (proti žltačke), skorocel (používaný na rany), materina dúška (pri bolestiach žalúdku) a rebríček (proti žalúdočným problémom). Medzi kvetinami mohla byť ďalej zastúpená aj margaréta (svätojánske koleso), papraď, rumanček, vlčí mak, ligurček, divozel alebo kvety šípkovej ruže.

Natrhané rastliny sa dávali do postieľky zvyčajne v tvare štvoruhoľníka, hviezdy a elipsy medzi nohy stoličky alebo stola. Pri postieľku sa dávala soška svätého Jána Krstiteľa. Postieľka sa tiež stlala do ošatky, pekáča alebo kruhového sita. Mohla byť umiestnená aj na iné miesta, do rohu miestnosti, do podkrovia a dokonca aj pred dom. Z kvetín sa plietli aj vence v tvare vejáru, srdca, kruhu alebo písmena J. Cez kvety sa dávalo biele plátno, na ktoré sa dali sväté obrázky. Tie sa pripevňovali aj na šnúrku priviazanú okolo stola. Postupne sa do postieľky začala pridávať nádielka pre deti, ktorú našli druhý deň ráno na tanieriku v postielke alebo na stole. Nádielku pripravoval svätý Ján Krstiteľ, ktorý postieľku v noci svojho narodenia posvätil alebo sa v nej dokonca vyspal. Podľa povesti požiadal svätec putujúci svetom o nocľah chudobnú ženu. Žena bola však tak chudobná, že nemala ani na slamu. Natrhala preto na lúke kvetiny, ktorými mu podstlala. Ráno jej svätý Ján Krstiteľ nechal na kvetinách ležať mince. Nádielka od svätca väčšinou zahŕňala svätojánsky chlieb, perník, medové koláče, orechy alebo sušené jablká a slivky. Pre staršie deti mohla byť pripravená šatka, zástera, trochu peňazí alebo iná praktická vec (odev). Svätojánska postieľka zostávala pod stolom zvyčajne do slávnostného obeda, niekedy aj niekoľko dní alebo dokonca celé dva nasledujúce týždne. 

Primárny a pôvodný význam zvyku stlania svätojánskej postieľky bol spájaný s liečivou a magickou silou bylín. Kvetiny sa mohli zviazať do kytice a zavesiť na krov. Vence z kvetín sa vešali na steny. Po usušení sa používali do kúpeľov, na vykurovanie stajní a domov alebo sa pridávali do krmiva dobytku. Z nasušených kvetov sa pripravovali liečivé zmesi pre obyvateľov hospodárstva a dobytok. Usušené kvetiny mali moc ochrániť dom pred búrkou a bleskom alebo pred rôznymi škodcami, ku ktorými patrili najmä myši.