Blog

Svätý Martin

Svätý Martin

Prečítať príbeh
Svätomartinské kysnuté rožteky

Svätomartinské kysnuté rožteky

Sviatok svätého Martina, ktorý sa oslavuje 11.novembra, je spojený s pečením svätomartinskej husi. Hlavným symbolom tohto sviatku sú svätomartinské rožteky, pretože ich tvar pripomína podkovy Martinovho koňa.

Poďakovanie za úrodu - žatva a dožinky

Poďakovanie za úrodu - žatva a dožinky

Obdobie žatvy začínalo na sviatok svätej Margity (13.júla) a predstavovalo hlavný bod celoročného úsilia poľnohospodára, vyvrcholenie celého hospodárskeho roku a upierala sa k nej pozornosť všetkých obyvateľov dediny.

Svätojánska postieľka

Svätojánska postieľka

„Keď idú horačky v svätojánsky podvečer zbierať lesné a lúčne kvetiny, vždy sa k tomu sviatočne vystroja. Rozkvitnutú žatvu a úrodu, ktorú si prinesú domov, podstielajú potom po večeri pod stôl a nechajú ju tam ležať až do ďalšieho večera, keď ju opatrne pozbierajú a zmiešajú s krmivom pre dobytok. Hovorí sa, že v dobytku sa nedarí tam, kde sa tento obyčaj nedodržiava. Podstiela sa pod stôl sv. Jána na pamiatku.“ Kríž pri potoku (1868), Karolína Světlá

Prvý máj: najskôr máj a potom bozk

Prvý máj: najskôr máj a potom bozk

Na prvého mája si dnes užívame voľno vďaka Sviatku práce. Niektoré páry nezabudnú na bozk pod rozkvitnutým stromčekom. Viete však, odkiaľ táto tradícia pochádza?

Pálenie čarodejníc: očistná aj ochranná sila ohňa

Pálenie čarodejníc: očistná aj ochranná sila ohňa

V noci z 30.apríla na 1.mája sa odohráva pálenie čarodejníc známe tiež ako Valpurgina noc alebo Beltane. Pálenie čarodejníc predstavuje ľudový zvyk spojený s pálením ohňov a ochranou pred pôsobením nečistých a zlých síl.

Jarná rovnodennosť: príchod a uvítanie jari

Jarná rovnodennosť: príchod a uvítanie jari

Jarná rovnodennosť je znamením konca zimy a začiatku astronomickej jari. Stred Slnka sa ocitá priamo nad zemským rovníkom a nastáva skoro dokonalá rovnováha dňa a noci. Termín jarnej rovnodennosti je variabilný, vychádza však zvyčajne na 20. alebo 21. marca, vzácne na 19. marca. Dni sa otepľujú, noc sa skracuje a svetlo začína prevládať nad tmou. Jarnú rovnodennosť slávili ako pohanský sviatok príchodu jari už Kelti, Germáni, Rimania a tiež Slovania. Kelti ju označovali Alban Eilir (Eiler), Germáni Ostara (Eostre) podľa jarnej bohyne a Slovania slávnosti Jarovíta. Aj časová blízkosť kresťanskej Veľkej noci a jarnej rovnodennosti má svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari.